Ako dopadol náš výlet v Nórsku alebo prečo ľudia spolupracujú, aj keď nemusia

Nórsko je po dlhé roky spájané najmä s ich fjordmi, výbornou kuchyňou plnou rýb či rozprávkovými bytosťami – trollmi. Okrem toho sa však v krajine snažia dlhodobo udržiavať vysokú mieru mediálnej gramotnosti a „vychovávať“ svojich ľudí k lepšiemu kritickému mysleniu. O tom ako to robia, ako fungujú rôzne organizácie, ktoré sa takýmito aktivitami zaoberajú ale aj o tom, ako sa žije na nórsky spôsob bol náš štvordňový nezabudnuteľný výlet v Osle.

Začnime od konca. Nóri sa musia vysporiadať s chladným podnebím či dlhými obdobiami tmy, na čo asi najlepšie funguje káva. V Osle sa to len hemží kaviarničkami, na ktorých si domáci neobjednávajú jednu, ale hneď niekoľko káv za radom, a to buď s cukrom, medom alebo domácou pálenkou. A práve kávou začalo naše prvé stretnutie v NUPI – Nórskom inštitúte pre medzinárodné vzťahy. Vďaka Malin Østevik, výskumníčke pre oblasť Ruska, Eurázie a Arktídy sme mohli nahliadnuť do sveta nórskych politických strán či médií a diskutovať o ich podobnostiach a odlišnostiach s tými našimi. Zistili sme, že tradičné médiá v Nórsku momentálne nezažívajú takú krízu dôvery ako u nás a že prevažná časť populácie si stále pravidelne kupuje noviny (!). K informáciám sa snažia ich médiá či politické strany na sociálnych sieťach pristupovať obozretne a starostlivo, presne tak ako to robia so surovinami a potravinami. Takže či si dáte obed v Peppes Pizza na ulici Storingsgata alebo si v miestnej reštaurácii objednáte grilovaného lososa, viete, že sa k vám dostane kvalitné a chutné jedlo bez všelijakých škodlivín.

To ale neznamená, že v Nórsku nemajú problém s trollmi či falošnými správami o vakcínach. Na stretnutí s Erikom Langbråtenom z Aktiv Ungdom sme sa napríklad dozvedeli, že tu existujú ľudia, ktorí žijú na malých ostrovoch a ktorí sa vôbec nechodia zaočkovať. Ktovie, možno povinné očkovanie časom prinesú aj do tejto krajiny. Mimochodom, s Erikom sme diskutovali aj o možnosti spolupráce s rôznymi organizáciami v Európe, ktoré sa snažia zlepšovať kritické myslenie mladých. Jednou z takých je aj Norsensus Mediaforum, nórska nezisková organizácia, v ktorej sme strávili jedno dopoludnie. Norsensus učí nové komunikačné a mediálne schopnosti nielen mladých ľudí, ale aj učiteľov na školách či pracovníkov vo firmách. Takýmto spôsobom sa potom prenáša ich dedičstvo efektívnejšie a rýchlejšie.

Pre mňa osobne bola ale najzaujímavejšia návšteva Faktisk.no a VGTV. VGTV je webový portál pre jedny z najväčších nórskych novín. Mali sme tú česť stretnúť sa rovno s CEO VGTV Helje Solberg, ktorá nám v skratke ukázala, ako sa médium ako VG snaží zapôsobiť na mladú generáciu ľudí. Predstavila nám ich koncept, ktorý využívajú pre Snapchat a Instagram a ktorý by sme v budúcnosti mohli sčasti využiť aj u nás v Zvol Si Info.

Helje je tiež predsedkyňou Faktisk.no, najväčšieho factcheckového projektu v Nórsku. Kristoffer Egeberg, jeden z popredných členov Faktisku nám, samozrejme pri šálke kávy, rozprával o dôležitosti takejto organizácie v demokratických štátoch po celom svete. Ich články s už overenými výrokmi majú v Nórsku dokonca takú odozvu, že v sledovanosti často predbehnú článok s predošlým nepravdivým výrokom politika. Kristoffer sa tiež zastavil pri tom, ako Faktisk.no vznikol. Štyri najväčšie televízie a noviny v krajine sa dohodli a vytvorili spoločný projekt, ktorý by pomohol odhaľovať fabulácie a lži, ktoré môžu ovplyvňovať mienku celej spoločnosti a spoločne zafinancovali jeho fungovanie. V ten moment vyzerali naše tváre asi ako najslávnejší obraz od Edvarda Muncha, ktorý sme si mimochodom mali možnosť prezrieť v Národnej galérii. To ako sa konkurenčné mediálne firmy v Nórsku rozhodli spoločne bojovať proti nepravdám a klamstvám nemá v súčasnosti u nás obdoby.

To je niečo, čo mi dala návšteva Nórska asi najviac. Rovnako ako keď sme pozerali video o stavbe starodávnych lodí vo vikingskom múzeu, kde niekoľko desiatok dobovo oblečených Nórov stavalo spoločne niekoľko týždňov novú loď, alebo keď sme v predposledný deň všade po meste (a napríklad aj na soche Henrika Ibsena pred Národným divadlom) mohli vidieť oranžové šály, ktoré si mohol vziať každý, kto ich naozaj potreboval. Mať jednoducho akýsi spoločný cieľ či víziu, ktorou by sme mohli aspoň o trochu zlepšiť spoločnosť v ktorej žijeme. Myslím, že to je presne to, o čo sa v Zvol si info snažíme a čo budeme presadzovať aj naďalej.

A na záver, ak ste náhodou nedostali všetky odpovede, ktoré ste hľadali: Áno, škandinávske kúpeľne sú naozaj úžasné, áno, nórske dievčatá sú síce pekné no zároveň až hrôzostrašne vysoké a nie, škandinávci nie sú tak chladní ako sa na prvý pohľad zdá. Nóri sa nám za tie štyri dni zdali byť neuveriteľne srdeční, a to aj keď sme so Sunnivou z nórskej ambasády šli večer na prechádzku ku kráľovskému palácu či na pivo, alebo sa s Helje rozprávali o našich plánoch do budúcnosti. Ďakujeme im a tiež ďakujeme Cene Gratias Tibi za príležitosť, ktorú sme dostali a za zážitky, ktoré nám ostanú do konca života.

Autor: Jakub Jusko